Informácia o Coronavírusoch

Coronavírusy patria do čeľade Coronaviridae. Sú to pleomorfné RNA vírusy (okrúhle, oválne až podlhovasté) so špirálovou symetriou, veľkosti 60 – 220 nm. Obal má charakteristické kyjakovité výběžky. Do čelade Coronaviridae patrí viacero vírusov patogénnych pre zvieratá. Okrem infekčnej nádchy spôsobujú tieto vírusy časté ochorenia hospodárskych a domácich zvierat. Ľudské koronavírusy sa delia do dvoch rodov- príslušníci rodu Coronavirus majú vzťah k respiračnímu traktu, u ľudí môžu vyvolať nádchu až pneumóniu,  rod Torovirus tvoria tzv. ľudské črevné koronavírusy.

Do roku 2002  choroby ľudí s koronavírusovou infekciou predstavovali nevýznamné hnačkové ochorenia alebo postihnutie horných ciest dýchacích v podobe bežného prechladnutia, pri ktorom vírusy obvykle neinvadovali do dolných častí dýchacieho traktu. Komplikácie niekedy predstavovalo príležitostné vyvolanie záchvatov kašľa u astmatikov alebo exacerbácia chronickej bronchitídy u dospelých.

Situácia sa výrazne zmenila počas zimy v rokoch 2002 – 2003, kedy sa zjavilo vysoko kontagiózne, závažné a často smrteľné ochorenie SARS - (Severe Acute Respiratory Syndrome), t. j. ťažký akútny respiračný syndróm, spôsobený coronavírusom. Ochorenie prebiehalo prevažne ako ťažká atypická pneumónia. Hlavné príznaky sú vysoká teplota (nad 38°C), suchý kašeľ, krátky  dych, ťažkosti s dýchaním. Prítomné môžu byť aj ďalšie symptómy ako bolesti hlavy, stuhlosť svalov, nechutenstvo, vyrážka, hnačka. Inkubačný čas sa odhaduje na 2 až 10 dní (bežne 2 – 5 dní).

Pôvodca SARS je však úplne odlišný od známych ľudských coronavírusov. Preto sa predpokladá, že sa k človeku dostal zo svojho zvieracieho hostiteľa – cibetky. (vírus izolovaný zo zdravej cibetky bol takmer zhodný s pôvodcom SARS.) Ochorenie sa vyskytovalo hlavne v Číne, v Hongkongu a na Taiwane. Teda v oblastiach, kde sa mäso z cibetiek považuje za lahôdku. Vírus sa ľahko prenášal aj na ošetrujúci personál a leteckou dopravou sa rozšíril i do ďalších zemí – napr. Kanada.

K prenosu dochádza najmä kvapôčkami pri kýchaní, reči, kašlaní, ale aj priamym kontaktom.

Diagnostika je laboratórna. Účinná terapia zatiaľ nie je známa. Liečba je spravidla symptomatická.

ZDROJ: ÚVZSR